NOVOZÁMOCKÝ BIGBÍT PRED POLSTOROČÍM, autor: Ján Čičátka

29.08.2019, Lali Melecski

 

Ján Čičátka

NOVOZÁMOCKÝ BIGBÍT PRED POLSTOROČÍM

Hudobný život v Nových Zámkoch disponoval v šesťdesiatych rokoch minulého storočia pred nástupom beatovej vlny silným a rozmanitým muzikantským podhubím, čo sa prejavovalo druhovou pestrosťou dobových tradičných žánrov, ako aj množstvom existujúcich súborov a orchestrov. Vrcholilo obdobie živého muzicírovania pred neskorším trendom vnikania reprodukovanej hudby do životného štýlu.

V Nových Zámkoch v tom čase pôsobil príležitostný estrádny a operetný orchester, ktorý viedol András Fábián, dychová hudba pod vedením Jána Kamenického, sláčikový súbor pri Ľudovej škole umenia, ktorý založil Vojtech Cibula, ale i cigánske kapely a spevokoly. Populárnu hudbu reprezentoval rad hudobných súborov orientovaných na dobovú tanečnú hudbu, šlágre, či dixieland. V ich podaní prvý raz zaznieval rock&roll.

Pozitívnu úlohu v tejto dobe zohrávala Ľudová škola umenia, ktorej viacerí absolventi pokračovali v štúdiách na štátnych, neskôr na ľudových konzervatóriách, ako prvých inštitúciách, kde sa vyučovala populárna hudba. Práve táto generácia začínajúcich muzikantov hľadala a nachádzala v postupne prenikajúcich progresívnych hudobných trendoch prichádzajúcich zo západnej kultúry svoj vlastný osobitý výraz. Dochádzalo k nástupu dovtedy nevídanej formy generačného protestu, ktorý sa tak ako i v ďalších krajinách východného bloku prejavoval okrem zmien vo vonkajšom prejave v oblasti obliekania, účesov, či správania i zmenou chápania a vnímania funkcií hudby. Dovtedy prevládajúce zábavné a dekoratívne funkcie boli vystriedané silnejúcou snahou o vytváranie vlastného autentického prejavu v hudobnom výraze a spontánnu identifikáciu s ním. Zároveň sa markantne prejavovala i ideová odlišnosť. V šesťdesiatych rokoch akoby politický tlak totality začal mierne slabnúť a cez pomyselné pootvorené rolety ideologickej uzamknutosti začal prenikať nový rozlet ducha. Zdalo sa, že kultúra a umenie sa môžu opäť slobodne nadýchnuť. Okupácia Československa spojeneckými vojskami štátov Varšavskej zmluvy v auguste 1968 riadená Moskvou, však silným buchnutím dvier zmarila očakávania a nádeje. Parný valec štátostrany svojimi obmedzujúcimi opatreniami postupne dotlačil spoločnosť k husákovskej normalizácii. 

 

Novozámockí tínedžeri si svoj smäd po novej hudobnej kultúre snažili hasiť rozličnými spôsobmi.


Prvotným zdrojom sa stali hudobné programy zahraničných rádií, hoci ich príjem bol pravidelne rušený povestným „gavarítmaskvá“. Napriek tomuto handicapu sa Radio Luxembourg, Slobodná Európa, Ö3, či rakúska televízia svojou reláciou Beatclub, stali priekopníkmi v šírení nových hudobných štýlov. V domácom mediálnom priestore zohrala pozitívnu úlohu rozhlasová relácia manželov Černých12 na houpačce, či bratislavská Malá televízna hitparáda, alebo hudobné programy Györgya Komjátiho v maďarskom rozhlase – 25 perc beat (25 minút beatu), A beat kedvelőinek (Pre milovníkov beatu), či Vasárnapi koktél (Nedeľný kokteil).

Usporiadanie koncertu západnej hviezdy bolo v tom čase z ideologických, ale aj finančných dôvodov takmer nemožné. Jedinou výnimkou bola pesničková súťaž Bratislavská lýra, na ktorej sa ako zahraničný hosť festivalu v priamom televíznom prenose mohol raz do roka prezentovať aj reprezentant špičkovej svetovej úrovne akými boli The Easybeats, Julie Driscoll, Brian Auger & The Trinity, The Shadows, The Tremeloes, Beach Boys, alebo Cliff Richard.

Vôbec prvým podujatím, na ktorom vystúpila západná kapela, bol však koncert skupiny Manfred Mann v roku 1965 na Pasienkoch v Bratislave. Istí Novozámčania, ktorí sa tohto koncertu zúčastnili, referovali o prítomnosti stoviek tajných agentov a policajtov. Táto skutočnosť bola priamym dôkazom strachu štátostrany pred novým kultúrnym modelom...

 

Nové Zámky boli vždy kultúrne i jazykovo spriaznené s maďarským prostredím, preto sa so záujmom sledovalo i dianie za Dunajom.

 

Novým trendom sa tam podarilo rýchlejšie sa udomácniť, pretože politické a ideologické zovretie, ktoré i tam bolo nesporne prítomné, sa stalo voľnejším z dôvodu uvedomovania si tragických dôsledkov v spoločnosti, ktoré zanechalo krvavo potlačené ľudové povstanie v roku 1956. Keďže Budapešť bola pre Novozámčana najbližším veľkomestom (vlastne jediným pred železnou oponou, kam sa dalo voľne s pasom a s colným prehlásením vycestovať), mohol sa pravidelne zúčastňovať koncertov, mládežníckych popoludní v Ifjúsági park, kde sa prezentoval špičkový bigbít, zároveň si nakúpiť gramoplatne, texasky, či nejaký komponent k svojmu hudobnému nástroju. Kúpiť si samotný hudobný nástroj sa neodporúčalo, pretože bdelé oko colníka dokázalo urobiť z kohokoľvek colného delikventa. So záujmom sa sledovali i niektoré hudobné programy v maďarskej televízii: Táncdalfesztivál (Festival tanečných piesní) prinášal pravidelne nové mladé tváre a formácie, ktoré vzišli z beatového vrenia, či mimoriadne populárna celoštátna súťaž Ki mit tud ? (Kto čo vie ?) zameraná na vyhľadávanie mladých talentov, ktorá mávala rekordnú sledovanosť . Bola to vlastne SuperStar šesťdesiatych rokov.

Najvzácnejším artiklom sa medzi mládežou stala aktuálna gramoplatňa tej ktorej západnej skupiny. Majiteľ takejto platne sa stával váženou osobnosťou beatovej komunity. Išlo však výlučne o pašované exempláre, pretože na pultoch domácich predajní sa hromadili iba nahrávky z oblasti stredného prúdu. V edícii Gramofónového klubu Supraphonu sa sporadicky objavovali i licenčné platne, bolo ich však potrebné vopred objednať a na zásielku čakať i niekoľko mesiacov.

Ďalším zdrojom informácií o nových štýloch, žánroch, osobnostiach a pulzujúcom hudobnom živote za našimi hranicami sa stali hudobné časopisy. Z Rakúska sa k nám občas zatúlal mládežnícky časopis Bravo, z Maďarska Ifjúsági magazin, z Čiech Mladý svět. Na Slovensku vychádzal Populár, ale mládež si s obľubou kupovala i poľnohospodársky týždenník Beseda, ktorý uverejňoval noty a texty západných hitov. Po odbornej stránke bol najhodnotnejším časopisom mesačník Melodie. Kolektív redaktorov (Jiří Černý, Stanislav Titzl, Jan Rejžek, Jaromír Tůma a i.) združených okolo muzikológa Lubomíra Dorůžku, sa svojimi recenziami, kritickými článkami a analýzami staral o teoretický rozvoj hudobníkov i fanúšikov v oblasti vnímania a chápania nových hudobných trendov. Socialistické školstvo tej doby nepociťovalo ambíciu na tieto skutočnosti reagovať...

 

Technické a nástrojové vybavenie skupín bolo rôznorodé.

 

Zariadenia domácej výroby zväčša neplnili želané očakávania, k zahraničným technickým výrobkom bol legálny prístup blokovaný vtedajšími colnými nariadeniami. Obchodovalo sa nimi „pod rukou“, využívali sa inzeráty – najmä sobotná PRÁCA slúžila na tento účel, všetko však záviselo od odvahy („jednou nohou v base“) a solventnosti hudobníka. Pri výbere nového člena do zostavy kapely nerozhodovala iba jeho inštrumentálna schopnosť, ale nevyhnutne sa preverovala aj kvalita používaného nástroja a technického vybavenia.

Pre začínajúce kapely bolo najvýhodnejšie nájsť si spomedzi spoločenských organizácií, či výrobných podnikov takzvaného zriaďovateľa, ktorý bol ochotný poskytnúť aspoň základné technické vybavenie a „skúšobňu“, niekedy však bolo nutné sa o nich podeliť i s ďalšou partiou. V Dome odborov slúžila zvuková aparatúra naraz viacerým formáciám. Prístup k zvukovej technike častokrát rozhodoval vôbec o bytí, či nebytí skupiny na novozámockej beatovej scéne.

Takéto prostredie, hudobné i mimohudobné vplyvy, ale aj spoločenská klíma formovali život dorastajúcej generácie, jej hudba sa pre ňu stávala dorozumievacím jazykom, ale aj identifikačným prostriedkom, ktorou sa najmä mestská mládež rozhodla líšiť od iných vekových vrstiev. A odtiaľ bol už iba krôčik vziať si do ruky hudobný nástroj a pokúsiť sa vyťukať, vybrnkať si obľúbenú melódiu a postupne sa nechať vtiahnuť do magického zápalu z vlastného muzicírovania.

 

Gitara, takzvaná španielka, sa v počiatočnom štádiu bigbítovej vlny stala ťažiskovým hudobným nástrojom v rukách mládeže.

 

Pôsobila ako uniformizujúci element a často sa stávala jediným prostriedkom k reprodukovaniu obľúbenej skladby. Vzrastal počet hráčov na gitare, boli to vlastne samoukovia, keďže na ĽŠU v Nových Zámkoch sa vtedy hra ešte na tomto hudobnom nástroji nevyučovala. Neskôr v rámci hudobných kurzov Domu odborov hru na gitare vyučovali Vojtech Árpási a Július Slamenka. Toto obdobie prinieslo boom hudobných aktivít rôznorodej interpretačnej úrovne. Každý sa snažil si osvojiť aspoň tri akordy, ktoré už stačili pre jednoduchú pesničku, ak sa mu to nepodarilo, vytŕčal z partie. Aj huslisti sa pomerne rýchlo preorientovali na gitaru. Hlásili sa i klaviristi, ktorí odrazu s radosťou zanechávali obligátneho Chopina, či Mozarta, ale technické cvičenia Czernyho sa veru zišli. Vďake expresívnej a forsírovanej hre sa v tom čase tešil z konjunktúry i ladič klavírov František Tattinger. Prvé hudobnícke formácie sa vytvárali výlučne na kamarátskej báze, preto sa v kapelách spočiatku toleroval i menej talentovaný člen, neskôr už rozhodoval kumšt. Stávali sa však prípady, keď prednosť dostal hráč, ktorý disponoval kvalitnejším technickým vybavením. Vhodné možnosti na nácviky spočiatku vytváralo domáce prostredie, pokiaľ bol úspešne zvládnutý neľahký boj s protestujúcimi rodičmi. Ideálne boli tie obývačky, v ktorých stál klavír, nachádzalo sa tam „lampové“ rádio na napojenie gitary, či gramofón. Po zemi sa stále častejšie váľali podomácky vyrobené krabičky – zvukové efekty. Ak sa takýto komfort neponúkol, kapela nepohrdla ani garážou, pivnicou, či dokonca povalou.

 

Centrom aktívneho pôsobenia začínajúcich beatových kapiel sa koncom 60-tych rokov stal novootvorený Dom odborov na Hlavnom námestí, najmä jeho malá sála, kde sa konali mládežnícke a klubové podujatia.

 

Vtedajšie vedenie bolo maximálne ústretové voči kultúrnym požiadavkám mládeže, akoby aj nie, veď riaditeľom bol Michal Štefula, otec člena skupiny GATTCH, ktorý sa stal i manažérom tejto skupiny. Vďaka tejto skutočnosti disponovala GATTCH na tie časy špičkovou zvukovou aparatúrou zn. SELMER. Jej členovia boli hudobne vzdelaní muzikanti a skupina sa zakrátko zaradila medzi elitných reprezentantov slovenského progresívneho rocku, akými boli Collegium Musicum, či Provisorium Deža Ursínyho. Živé vystúpenia skupiny vzbudili v meste vždy veľký ohlas a jej pôsobenie malo silný inšpiratívny vplyv pre novozámockých bigbiťákov. Repertoár zložený výlučne z vlastných skladieb podporených nekonvenčnými vokálmi, či spracovanie Bachovho klavírneho koncertu d-mol, motivovalo mnoho talentovaných novozámockých hudobníkov k pokusom o vlastnú tvorbu.

Značnej pozornosti sa okrem anglosaskej a americkej hudby tešila i prebúdzajúca sa domáca scéna. V Dome odborov sa pravidelne konali koncerty popredných skupín z Československa, Maďarska i Poľska, ktoré takisto inšpiratívne pôsobili na novozámockú hudobnícku komunitu, pretože okrem hudobného zážitku a atmosféry z podujatia poskytovali aj bezprostredný muzikantský kontakt. Okrem iných tu vystúpili Prúdy, Collegium Musicum, Four Meditation, z Čiech Blue Effect, Peter Novák so skupinou George and Beethovens, Cardinals, Olympic, Viktor Sodoma, z Poľska SBB, Skaldowie a No To Co. Pamätný bol koncert maďarskej skupiny Omega, účinkujúcej už v oklieštenej zostave po odchode Pressera a Lauxa, ktorí v tom čase už mali vytvorenú superskupinu Locomotiv GT. Napriek tomu bol objekt Sokolovne, kde sa koncert konal, obliehaný veľkým počtom fanúšikov, ktorí sa už k lístkom nedostali. V letnom období sa konali koncerty aj v amfiteátri. S veľkým úspechom tu hrali v tom čase LGT a skupina Bergendy z Maďarska. Koncertný život v meste organizovala najskôr Mária Korecová, neskôr Elemér Záhorszky, referenti na úseku spoločenského života DO.

Významnou oblasťou činnosti Domu odborov bola záujmová umelecká činnosť. Vedúca oddelenia ZUČ Marta Tykačová sa snažila o vytvorenie skutočne priaznivých podmienok pre kreativitou a nadšením naplnených mladých ľudí v rôznych oblastiach umeleckých žánrov. Malá sála DO sa stala kultovým priestorom pre rôzne hudobné aktivity. Počas týždňa tu skúšalo štyri až päť formácií, počas sobôt sa konali prvé historické diskotéky a v nedeľu tu mali skupiny svoje vystúpenia. Pre mnohých príslušníkov tejto generácie sa DO stalo skutočne druhým domovom, domovníčka Manci néni (p. Szűcsová) mala k členom jednotlivých umeleckých kolektívov takmer materinský prístup.Z hľadiska šírenia informácií, cibrenia vkusu a vytvorenia platformy pre muzikantskú komunikáciu i diskusiu mali diskotéky neoceniteľný význam.

 

Prvými DJ-mi boli Marian Golas, Peter „Skipo“ Veres a Štefan Pirohár.


Muzikanti si medzi sebou hodnotili kvalitatívnu úroveň vypočutých skladieb, po dôkladnej selekcii sa zvyčajne dohodlo o zaradení určitej skladby do repertoáru skupiny, pokiaľ išlo o prevzatú tvorbu. Diskotéky sa skladali z dvoch častí. V úvode programu počas posluchovej časti, ktorá bola pripravená na spôsob divadla hudby, sa prezentoval celý konkrétny album. Jazykovo zdatnejší DJ priblížil obsah textov a poskytol informácie o hudobnom štýle, zaujímavostiach zo života skupiny a jej členoch. Až potom sa premiestnením stoličiek vytvoril priestor pre tanečný parket a mohla sa začať zábavnejšia časť večera pri dvoch statických farebných reflektoroch (modrý a červený)...Správca budovy pravidelne zapínal neónové osvetlenie a svedomite kontroloval, či sa na tanečnom parkete nedeje „morálna neprístojnosť“... 
Diskotéky sa končili zásadne o 22. hodine, v tom čase sa konala záverečná aj vo všetkých kaviarňach, či krčmách v meste. Vzniknutá bujará nálada sa mohla vyniesť už iba na ulicu, lavičky v parkoch, prípadne do nočného bufetu novopostavenej budovy železničnej stanice. Všade však číhal príslušník VB (verejná bezpečnosť) a rázne rozháňal mladých ľudí ako na demonštráciách...
Kultové miesta stretávok beatovej komunity boli Hlavné námestie, Korzo i spomínaná železničná stanica ale najmä priestory Domu odborov. Tu bolo možné zacítiť atmosféru z povestného vrenia pri zakladaní kapely, tu sa lanárilo, ale i vyhadzovalo. Euforické stavy sa striedali s pocitmi rezignácie a naopak.

Na týchto miestach sa pravidelne konala i burza gramoplatní. Obľúbeným miestom, ktoré sa po večeroch zapĺňalo muzikantmi, bola kaviareň Domu odborov. Prebiehali tu nezabudnuteľné debaty na najrôznejšie témy, šťastlivci tu referovali o svojich zážitkoch zo živých koncertov v bratislavskom V-klub-e, či v Budapešti, alebo Prahe a v nie poslednom rade tu sa mohli adolescenti cítiť tak naozaj dospelými, najmä v situácii, keď sa im obľúbený garsón Laci báči s povzbudzujúcim úsmevom prihovoril – Vitajte páni, čím vás môžem obslúžiť ?

Veľkou udalosťou boli i návštevy filmových predstavení o skupine Beatles – A Hard Day´s Night, Help a Yellow Submarine, ktoré sa konali v záhradnej časti kina Gorkij. Niektorým Novozámčanom sa podarilo dostať i do vysokoškolského internátu v Nitre, kde sa zo 16 mm premietačky tajne premietal filmový dokument o festivale Woodstock.

Súčasne s pôsobením beatových kapiel sa zakladali fankluby, ktoré sprevádzali vystúpenia svojich obľúbených formácií. Skladali sa predovšetkým zo stredoškoláčok a menej talentovaných rovesníkov, ktorí si svoje menšinové pôsobenie v kruhu fanyniek dokázali otočiť vo svoj prospech... Hralo sa i v koncertnej sále DO. Pred zaplnenou sálou sa tu konali samostatné celovečerné koncerty novozámockých kapiel i prvé festivaly a súťaže beatových skupín, na ktorých sa súťažiace kolektívy zvykli ambiciózne prezentovať vlastnou tvorbou. Okrem Domu odborov disponovali spoločenskými a koncertnými sálami aj Osvetové stredisko v budove Grémia, CSEMADOK a Dom pionierov a mládeže, kde sa bigbítu takisto otvárali dvere. Kultúrne podujatia sa konali i v multifunkčnej budove Sokolovne a v jej amfiteátri.

 

Beatové skupiny hrávali väčšinou bez nároku na honorár.

 

Ak skupina vystupovala mimo Nových Zámkov, mohla si od svojho zriaďovateľa vyinkasovať diéty. Stačilo to tak na peceň chleba, štangľu salámy a kofolu... Rebélia sa však nekonala, láska k hudbe, radosť zo spoločného muzicírovania a potlesku boli dostatočnou motiváciou. Samozrejme boli súbory, ktoré vyhľadávali komerčné hrania. Ich repertoár mal však zábavný charakter a s bigbítom nemal veľa spoločného. S cieľom posúdenia kvalitatívnej úrovne hudobného výkonu komerčne orientovaných súborov a ich formálneho zaradenia do honorárových skupín, sa Osvetovým strediskom každoročne organizovali hudobné prehrávky. Repertoár kapely musel byť zostavený podľa kľúča – 60% domáca tvorba, 30% socialistický tábor, 10% zvyšok sveta. Reálne túto absurditu pochopiteľne nikto nedodržiaval a rovnako to bolo i s honorármi. Prehrávkovú komisiu tých rokov tvorilo trio Žigmund Kozák, Jindřich Vídenský a Peter Harťanský, skúsení hudobníci z Levíc a Nitry. V ústnej časti prehrávok sa popri hudobnej teórii preverovala i politická rozhľadenosť muzikanta...

Nástupom normalizačných opatrení sa začiatkom sedemdesiatych rokov dvere pre bigbít zatvárajú. Opraty preberá Socialistický zväz mládeže, festivaly beatových skupín nahradili festivaly politickej piesne. Súbory záujmovej umeleckej činnosti združené v Dome odborov boli normalizačným riaditeľom súdruhom Imrichom Takáčom nemilosrdne rozpustené, hudobné skupiny sa ocitli na ulici bez aparatúr. Štátne podniky a organizácie sa vtedy rozhodli podporovať iba ideologicky „nezávadné“ súbory, ktoré hrali populárne komerčné žánre využiteľné na podnikových zábavách.

Bigbíťáci poznačení už aj vekom, študijnými povinnosťami, neskôr rodinnými a existenčnými starosťami, stáli na rázcestí. Pokračovať „garážovo“ bez patričného technického vybavenia a možnosti vystupovať, alebo sa vzdať svojho osobitého hudobného vkusu a štýlového zamerania a rozšíriť rady kapiel hrajúcich na svadbách a zábavách, prípadne prestúpiť k profesionálom? Mnohí túto dilemu nezvládli a svoju hudobnícku dráhu napriek nespornému talentu zanechali.

 

Napriek politickým a ideologickým obmedzeniam možno prelom šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov - vďaka výraznému vplyvu bigbítu a jeho etablovaniu v prostredí nastupujúcej mladej generácie - považovať za zlatý vek novozámockej hudobnej kultúry.

 

SKUPINY PÔSOBIACE POČAS ÉRY NOVOZÁMOCKÉHO BIGBÍTU:

THE BEAMS , 1965 – 1969

Tomáš Rédey – gitara
Juraj Štefula – bicie
Karol Slanina – gitara
Vladimír Bacho – basová gitara

Repertoár: Kinks, Beatles, Rolling Stones...
Vystúpenia, koncerty: Nové Zámky a okolie

http://www.nzalbum.sk/storage/blog/01.jpg



GATTCH ,1969 – 1973

Tomáš Rédey – gitara, husle
Juraj Štefula – bicie
Ali Beladič – klavír
Anton Lančarič – basová gitara (alt. Valentín Čekovský, Gabriel Jonáš + saxofón)
Karol Slanina – gitara (po krátkom čase opustil skupinu)


Repertoár: vlastná autorská tvorba v štýle art rocku a progresívneho rocku
Koncerty: Nové Zámky, Bratislava, Praha, Ostrava... NDR, Bulharsko

1969 – 2. miesto na I. Slovenskom beatovom festivale

1970 – 3. miesto na prehliadke slovenských beatových skupín v Prahe

1970 – 3. miesto na Jazz Univerziáde v Českých Budějoviciach

1971 – vystúpenie na 3. Beatovom festivale v Prahe

1971 – koncert so symfonickým orchestrom v Smetanovej sieni v Prahe

1971 – nahrávanie albumu GATTCH v štúdiu Čs. rozhlasu pre vydavateľstvo OPUS

1972 – vystúpenie na International jazz festival Praha

 

UPM (UNIVERSAL PROGRESS MUSIC),  1971 – 1972

Pavel Daněk – basová gitara
Ladislav Krivánek – gitara
Juraj Príbojský – gitara
Ján Čičátka – klavír
Ariel Steiner – bicie
Miroslav Kršák – gitara /od roku 1972/
Ladislav Kristek – spev, gitara, folkový repertoár, v roku 1972 ako hosť vystúpil na koncerte UPM


Repertoár: vlastná autorská tvorba v štýle progresívneho rocku
Vystúpenia, koncerty: Nové Zámky, Komárno, Nitra

1971 – I. miesto na Festivale beatových skupín v Nových Zámkoch

1971 – cena poroty za najlepší aranžmán na Krajskej súťaži beatových skupín v Nitre

1971 – koncertné uvedenie vlastnej rockovej opery „Žalm pre vietnamské matky“, ktorá

bola prvou slovenskou rockovou operou. Koncertná nahrávka bola odvysielaná Československým rozhlasom.

1972 – UPM v zložení P. Daněk, M. Kršák a J. Bakoš (bicie) účinkovala v Brne




THE BEATS , 1967 – 1969

Július Szarka – gitara
Jozef Szarka – basová gitara
Ladislav Krivánek – gitara
Peter Godány – organ
Štefan Bokroš - bicie


Repertoár: Beatles, Rolling Stones, Kinks, Shadows ...
Vystúpenia, koncerty: Nové Zámky, Nitra, Štúrovo, Kaposvár (Maďarsko)



THE LOVERS , 1969 – 1972

Július Szarka – gitara (alt. Štefan Szarka)
Jozef Szarka – basová gitara
Ladislav Krivánek – gitara
Juraj Šmigura – bicie

Repertoár: Beatles, Spencer Davis Group, Sputniks, Shadows ...
Vystúpenia, koncerty: Nové Zámky, Štúrovo



SolMan,  prelom 60-tych a 70-tych rokov

Zoltán Oros – spev
Jozef Solčan – gitara
František Solčan – basová gitara
Juraj Mandák – organ
František Pásztó - bicie (alt. Alexander Čvirik )


Repertoár: prevažne skladby prevzaté z repertoáru maďarských a českých beatových skupín
Vystúpenia, koncerty: Nové Zámky a okolie, Gombasek, Maďarsko

1969:    SolMan zľava: Juraj Mandák, František Solčan, František Pásztó, Jozef Solčan

1971 a: SolMan zľava: František Solčan, Jozef Solčan, Alexander Čvirik, Juraj Mandák

1971 b: SolMan zľava: Jozef Solčan, Zoltán Oros, Alexander Čvirik, Juraj Mandák, František Solčan

 

THE TRAPPS,  1968 – 1970

Imrich Zachar – gitara
František Pásztó – bicie
Tomáš Vojtela – gitara
Ladislav Kotlár – gitara
Ľudovít Pásztó – basová gitara


Repertoár: Bee Gees, Beatles, Troggs, Kinks, Shadows...
Vystúpenia, koncerty: Nové Zámky a okolie

 

4 PLUS 1 , 1968 – 1969


Oliver Sádovský - spev
Pavel Daněk – basová gitara
Dionýz Gašparovský – gitara
Juraj Gašparovský – gitara
Alexander Čvirik – bicie

Repertoár: vlastná autorská tvorba
Vystúpenia, koncerty: Nové Zámky

 

4 PLUS 1 zľava: Dionýz Gašparovský, Oliver Sádovský, Alexander Čvirik, Pavel Daněk, Juraj Gašparovský.

 

NEW FLAMMES , 1968 – 1969

Miroslav Kršák – gitara
Vladimír Bacho – spev, bicie
Anton Lénárt – basová gitara
Štefan Slamenka – bicie
Juraj Príbojský – gitara

Repertoár: Cream, Yardbirds, Hendrix, Troggs, Kinks, vlastná autorská tvorba
Vystúpenia, koncerty: Nové Zámky

 

LOVE BELLS , 1969 – 1972

Juraj Kiszely – gitara
Štefan Szarka – basová gitara
Jozef Lőrincz – organ
Peter Ďaďan – bicie

Repertoár: vlastná autorská tvorba, Beatles, Shadows ...
Vystúpenia, koncerty: Nové Zámky, účasť na festivaloch beatových skupín v Nových Zámkoch

 

ABRAXAS , 1969 – 1971

František Ptáček – gitara
Vladimír Kochol – gitara
Ján Čičátka – klavír (alt. Jozef Virág)
Alexander Kotrusz – basová gitara
Peter Kočner – bicie

Repertoár: vlastná autorská tvorba, Santana, Beatles...
Vystúpenia, koncerty: Nové Zámky, účasť na festivaloch beatových skupín v Nových Zámkoch

 

 

NICE DREAMS , 1969 – 1971

Peter Haulík – gitara
Ariel Steiner – bicie
Štefan Marián Motúz – gitara
Juraj Príbojský – basová gitara

Repertoár: vlastná autorská tvorba, Rolling Stones, Creedence C.R., Cream, Ten Years After...
Vystúpenia, koncerty: Nové Zámky, účasť na festivaloch beatových skupín v Nových Zámkoch